Sociálna prevencia a rodina

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Sociálna prevencia a rodina – 1. časť seriálu Materské a rodinné centrá v sociálnej prevencii

PREVENCIA

Rôzne teórie sociálno-patologických javov vychádzajú z predpokladu, že v každej spoločnosti existujú určité štrukturálne nedostatky, ktoré na ľudí vplývajú rôzne a v prípade nezvládnutia týchto vplyvov vznikajú rôzne sociálno-patologické javy. Tie sú odchýlkou od normality, teda od všeobecných spoločenských noriem, či svetonázorových hodnôt vyznávaných v danej spoločnosti. Jediným spôsobom ich znižovania výskytu v spoločnosti a tým pádom i znižovania nárokov potrebných na terapiu je prevencia.


Prevenciu chápeme ako ochranné opatrenie pri predchádzaní vzniku alebo možného vzniku problémov rôzneho druhu. V prípade sociálno-patologických javov hovoríme o sociálnej prevencii, ktorá môže mať rôzne úrovne: primárna/univerzálna, sekundárna/selektívna, terciárna/indikovaná.

Všeobecným cieľom sociálnej prevencie je predchádzať stavom nepriaznivej situácie, hmotnej núdze a nepriaznivým sociálnym udalostiam. Okrem iného sa zameriava na vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno-vzdelávacej, v oblasti zamestnanosti, podmienok pre využitie voľného času, rastu životnej úrovne, skvalitňovanie spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín ako aj na socializáciu a integráciu každého jednotlivca.
Primárna prevencia a jej pôsobenie sa uplatňuje ešte pred vznikom akéhokoľvek problému, pôsobí proti viacerým faktorom – potenciálnym príčinám problému, problémov. Charakteristické je pôsobenie na široké skupiny obyvateľstva a dôležitú úlohu zohráva spôsob sprostredkovania informácií. Základným pilierom primárnej prevencie je výchova a usmerňovanie v rodine a využívanie voľného času. S tým úzko súvisí štýl výchovy v rodine a vzory, ktoré rodina dedí z rodín rodičov a odovzdáva ďalej svojim členom – deťom. Cieľom primárnej prevencie je rozvoj a posilňovanie osobnosti, motivovanie k takému správaniu a preferovanie takých hodnôt, ktoré sú akceptované väčšinou spoločnosti.
Sekundárna prevencia sa uplatňuje v užších skupinách obyvateľstva, ktoré sú odborníkmi identifikované ako rizikové. Predstavuje najmä skreening a včasný zásah odborníkov už pri vznikajúcom alebo vzniknutom probléme.
Terciárna prevencia je zameraná na úzku a konkrétnu skupinu obyvateľov s rizikom recidívy. Odborníkom, ktorí so skupinou pracujú sú známe problémy ako i príčiny ich vzniku. Cieľom je nezhoršovanie stavu, resocializácia a integrácia ľudí s problémami do spoločnosti.

 

RODINA

V súčasnosti má rodina v západnej civilizácii tri hlavné funkcie: socializácia a výchova detí, vzťahová podpora členov rodiny a ekonomická podpora. Tieto funkcie, s výnimkou ekonomickej, sú veľmi ťažko nahraditeľné a čo sa týka výchovy detí, odborníci sa zhodujú, že je nenahraditeľná. Dokazujú to skúsenosti s ústavnou výchovou a častým výskytom psychickej deprivácie, ktoré potvrdzuje i odborný materiál o kriminogénnom pôsobení ústavnej výchovy publikovaný Ministerstvom vnútra Českej republiky.
Ako je veľmi nápadná úloha rodiny v oblasti primárnej prevencie, rovnako dôležitú úlohu zohráva i v oblasti sekundárnej a terciárnej prevencii. Rodina ako jednotlivcovi najbližšia sociálna skupina dáva každému svojmu členovi sociálne zázemie.


Fakt, či je rodina fungujúca má značný vplyv na konečný efekt prevencie. Dôležité sú nielen existenčné potreby, ale i štruktúra a organizácia rodiny, vzťahy v rodine a kvalita života členov rodiny a rodiny ako celku. Všetky faktory týchto oblastí ovplyvňujú spôsob výchovy detí, spôsob komunikácie, hodnotový rebríček i schopnosť riešenia konfliktov a problémov.

Charakterizovať normálnu, dobre fungujúcu rodinu je ťažké. Všeobecne je to predstava normality podľa profesionálov pracujúcich s rodinami (psychológovia, sociálni pracovníci…), akýsi ideál ku ktorému má smerovať podpora rodiny. Teda taký stav rodiny po všetkých stránkach, ktorý nevyžaduje zásah a pomoc z vonka.
Rodinu možno z hľadiska fungovania vnímať ako štruktúrovaný systém, ktorého zmyslom, účelom i náplňou je neustále vytváranie bezpečného, stabilného priestoru a prostredia pre zdieľanie života ľudí a výchovu detí. Pričom ide nielen o priestor fyzický, ale i psychický, v ktorom prevažuje kladné emočné naladenie, vzájomná blízkosť členov rodiny, podpora a akceptovanie ostatných. Tvorba takéhoto prostredia je proces, ktorý má dynamiku a vývoj v čase, a vyžaduje určité úsilie aby fungoval a plnil svoje poslanie.
Životný cyklus rodiny prechádza určitými logickými – očakávanými obdobiami. Zvyčajne ide o 5 základných etáp života rodiny: 1 – bezdetný pár, 2 – rodina s malými deťmi predškolského veku, 3 – rodina s deťmi školského veku, 4 – odpútavanie detí (dospievanie) a vylietavanie z hniezda, 5 – prázdne hniezdo.

Každá etapa prináša významné zmeny v rodine, s ktorými sa jej členovia musia vyrovnať. Okrem toho rodina môže počas svojho životného cyklu zažívať aj mimoriadne nepredvídateľné situácie a udalosti (choroba, rozvod, úmrtie…), ktoré môžu rôznym stupňom meniť napĺňanie základných funkcií rodiny.

V samotnom procese zmien rozlišujú odborníci 3 fázy: 1 – inzercia: nová potreba sa manifestuje signálmi v správaní, členovia rodiny ich rozpoznajú a aktivujú sa nové vzorce správania uspokojujúce novú potrebu, 2 – destabilizácia: nové vzory správania sa pripájajú k zaužívaným, pričom nie sú ešte s nimi v súlade, situácie v rodine sú variabilnejšie a konfliktnejšie, objavujú sa pocity frustrácie, neistoty a úzkosti, 3 – riešenie: nové vzory správania sa kompatibilne spájajú so zaužívanými, štruktúra rodiny sa mení a neistota a úzkosť sa zmierňujú.

Pokračovanie v 2. časti: Materské a rodinné centrá v sociálnej prevencii

 

Martina Lukáčová, článok bol uverejnený v časopise Materské centrá, 1/2012

Zdroje:
• Schavel, M – Čišecký, F. – Oláh, M.: Sociálna prevencia, Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2010
• Plaňava, I.: Manželstvo a rodiny, Brno: Doplněk, 2000
• Matoušek, O – Pazlarová, H.: Hodnotenie ohrozeného dieťaťa a rodiny v kontexte plánovania starostlivosti, Praha: Portál, 2010
• Balogová, B. – Matulay, S. – Matulayová, T. – Župina, M.: Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie, Prešov: PU Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2003
• Materské centrá, Únia materských centier, 2008
• Záborská, A.: Pracovný dokument o príspevku európskych politík v oblasti rovnosti mužov a žien v boji proti kriminalite mladistvých, Brusel: Európsky parlament, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, 2010

.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*


*

32 502 Spam Comments Blocked so far by Spam Free Wordpress

HTML tags are not allowed.