Spánok náš každonočný

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk
IMG_1590_1

alebo prečo si dopriať spánku nadostač!

Niektoré fakty o spánku sú naozaj zaujímavé. Napríklad bdenie o dĺžke 17 hodín má údajne na telo rovnaký vplyv, ako pokles výkonnosti pri obsahu alkoholu v krvi 0,05%.  Podľa neoficiálnych zdrojov, je rekord v dĺžke nespania 18 dní, 21 hodín a 40 min. Nie som si istá, či je to oficiálny rekord, ale štúdia, ktorá ho uvádza popisuje ako príznaky akútneho nedostatku spánku stratu koncentrácie, nezrozumiteľnú reč, rozmazané videnie, halucinácie či paranoju. Ktovie, neskúšala som to :-)

Podľa odborníkov, dospelý človek vo veku 25-55 rokov by si mal dopriať 8 hodín spánku denne. Až po 65-tich rokoch klesá táto potreba na asi 6 hodín. Deti a mládež by mali spať samozrejme dlhšie, asi 10- 11 hodín – čím mladšie dieťa, tým viac. Treba však prihliadať aj na individualitu dieťaťa.

Kanadský vedci skúmali vplyv dostatku spánku na správanie detí v základnej škole. Jednej skupine pridali na spánku asi pol hodinu, druhej asi hodinu ubrali. Výber detí bol regulovaný, do výskumu boli zapojené deti bez porúch spánku, správania a s dobrým prospechom. Zaujímavosťou je, že učitelia neboli informovaní o testoch a poukazovali na zmeny správania detí. Skupina detí so skráteným spánkom vykazovala známky únavy, boli podráždenejší a výbušnejší.  Naopak, deti s dostatkom spánku lepšie zvládali emócie a boli v triede čulejší. Vedci na záver dodávajú, že spánková deprivácia značne ovplyvňuje pamäť, tvorivosť, rozhodovanie. Správanie detí pritom môže byť indikátorom pre rodičov, aby dohliadali na dostatok spánku u svojich detí.

Iná vedecká štúdia spája nedostatok spánku s inzulínovou rezistenciou. Pomerne prevratná štúdia spája nedostatok spánku s procesmi na bunkovej úrovni – kedy sa po 4 nociach obmedzených len na 4,5 hodiny spánku znížila citlivosť na inzulín o 16%.  Citlivosť tukových buniek bola dokonca o 30% nižšia, čo je úroveň pacientov trpiacich cukrovkou alebo obezitou.

Ak by bola inzulínová rezistencia dlhodobá, dochádza k hromadeniu cukru a cholesterolu v krvi, čo má za následok vznik cukrovky a srdcových chorôb. Objavenie tohto molekulárneho mechanizmu má podľa vedcov veľký význam, pretože otvára nádej na bližšie objasnenie. Predpokladajú totiž, že nedostatok spánku spôsobuje v tele typickú stresovú reakciu, čo vedie k tvorbe stresových hormónov kortizolu a noradrenalínu – čím vlastne spôsobujú inzulínovú rezistenciu .

foto: Tina štúdio

.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*


*

33 555 Spam Comments Blocked so far by Spam Free Wordpress

HTML tags are not allowed.